7. ročník umeleckej rezidencie zameranej na vznik diela formátu 4x10m, ktoré je následne niekoľko mesiacov inštalované na stene miestnych potravín, v historickom centre Dúbravice.

::

::

Jednota je sedem rokov súčasťou príbehu miestne špecifických umeleckých intervencií vo verejnom priestore obce Dúbravica.

Pre tvorbu umelca tu slúži veľkoformátové plátno (4 x 10m), ktoré je následne rok inštalované na budove Jednoty.

Maľba tento živý verejný priestor, historické centrum malej obce na severnom Podpoľaní, dopĺňa o aktuálnu umeleckú intervenciu.

Jednota 2013 – Juliana Mrvová, Putovanie krajinou (srdca)
Jednota 2014 – Daniela Krajčová, Testudo
Jednota 2016 – Veronika Šramatyová, Perníky nájdených sestier
Jednota 2017 – Matej Fabian, Clash of Civilisations
Jednota 2018 – Matej Fabian, Crash
Jednota 2019 – Dominik Hlinka

::

::

Rastislav Podoba – vytvoril počas piatich týždňov práce v Škôlke dielo, ktoré na vernisáži uviedol a v texte Spodobenie na Jednote opísal autorov kurátor, filozof Michal Šedík.

Text nájdete nižšie pod fotogalériou

::

::

Spodobenie na Jednote

Rastislav Podoba patrí k strednej generácii slovenských maliarov. Vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave (ateliér V. Popoviča a ateliér R. Sikoru). Pôsobí na Fakulte výtvarných umení Akadémii umení
v Banskej Bystrici, kde vedie Otvorený ateliér maľby. Pravidelne vystavuje doma a aj v zahraničí v rámci individuálnych a skupinových výstav. V roku 2020 vystavoval v SSG v Banskej Bystrici (Nižšie úrovne) a v galérii Schemnitz v Banskej Štiavnici (Landscan).

Vo svojej tvorbe je konzistentný v rozvíjaní vlastného maliarskeho programu oscilujúceho na pomedzí medzi realistickým zobrazením a abstrakciou. To mu umožňuje spolu s námetom (krajina, figúra) analyzovať aj možnosti média maľby. Každá maľba sa tak stáva okrem ponuky potešenia z pozorovania aj podnetom na úvahu o procese maľovania a pozorovaní, ktoré maľovanie sprevádza. Pri pozorovaní si postupne uvedomujeme vlastnú rolu diváka a úlohu, ktorú zohráva pri spolutvorbe výsledného obrazu.
Východiskami Podobových malieb sú väčšinou technické obrazy (fotograf e, videá, zábery z družíc, lietadiel), ktoré autor ďalej interpretuje v médiu maľby. Nejde však o mechanický prepis. Jeho maľby nám nielen ukazujú
obrazy zvolených námetov, ale súčasne analyzujú akými prostriedkami tieto obrazy vznikajú, a ako sa podieľajú na našej vizualite. Cieľu iniciovať dobrodružstvo videnia je podriadená aj precízne zvládnutá technika maľby
a typická redukovaná farebnosť zvolených motívov.
Podoba rád pracuje v cykloch, v rámci ktorých je možné komplexnejšie rozpracovať jednotlivé námety v konfrontácii s médiom maľby. V tom, že takmer nikdy nejde iba o zobrazenie, nás utvrdzujú názvy obrazových cyklov ako Sonda, Parcela, Pozorovateľ, Zdroj, Produkcia, Second land,
Rozhľadňa a pod.
Aktuálne vystavovaná maľba, vytvorená v rámci 7. ročníka cyklu rezidencií Jednota, ktoré organizujú Periférne centrá v malebnej obci Dúbravica, organicky zapadá do načrtnutého autorovho umeleckého programu. V nie-
čom je však aj iná. Ako prvé je potrebné spomenúť nadštandardný rozmer maľby. Desať krát štyri metre je úctyhodná plocha, ktorá si vyžaduje kompozičné a súčasne technologické majstrovstvo. Pri maľbe takýchto rozmerov sa objavujú jedinečné problémy, ktoré je potrebné vyriešiť, odmenou pre autora je však možnosť ponoriť sa na relatívne dlhý čas do komplexnej práce na jednom celku. Na vytvorenom obraze vidieť, že autor mal z celého procesu radosť. Rozdielom je aj použitá technika (namiesto olejomaľby autor zvolil maľbu akrylom) a bohatšia farebnosť.

Tematicky sa tu akoby spájajú dva cykly z predchádzajúcej tvorby. Vo veľkorysej maľbe krajiny s otvoreným horizontom sa objavuje postava s ďalekohľadom z cyklu Pozorovateľ. Tentoraz však nepozerá niekam mimo rám obrazu, ale priamo na nás a krajinu v ktorej sme ako diváci situovaní. Tým uzatvára naše pozorovanie do kruhu, ktorý začína obsiahnutím celku
zobrazenej krajiny, nasleduje postupným ponáraním sa do jej detailov až do momentu, v ktorom narazíme na pozorovateľa, ktorý nám pohľad vracia a my sme „prichytení“ pri vlastnom pozorovaní, ktoré si zrazu naplno uvedomíme.

Ďalekohľad v rukách pozorovateľa rozširuje horizont celej udalosti. Ak pristúpime na túto kruhovú hru, tak sa potešenie z ilúzie krajiny môže posunúť na ďalšiu úroveň, v ktorej sme si vedomí vzájomnej súhry námetu, maľovania, nášho pozorovania a konkrétneho miesta. Táto skúsenosť je o to zaujímavejšia, že sa odohráva v malebnej obci, ktorej veľkosť ešte neprekrýva svoje zasadenie do okolitej krajiny.

Takže aj keď sa môže na prvý pohľad zdať, že prvýkrát realizácia v rámci projektu Jednota nereaguje priamo na špecifiká miesta, nie je tomu tak. Cez univerzálnu skúsenosť s pozorovaním krajiny má potenciál obohacovať a podnecovať aktívne videnie tých, čo prijmú pozvanie maliara. Vedie nás k uvedomeniu si niečoho, čo nie je ani priamo na obraze, ani v zobrazenom námete a nebolo to ani v mysli maliara. Skúsenosť, ktorá nám už ostane.

Filozof a kurátor Michal Šedík

::

Rozhovor Rastislava Podobu s Martinou Ivičič sme uverejnili v 12. čísle nášho kultúrneho občasníka V nešťastí pomáhaj.

::

Jednota je súčasťou celoročného projektu Laboratórium súčasnej kultúry na vidieku / rezidencie 2020, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.